erb

Víta Vás obec

Partizánska Ľupča

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes69
mod_vvisit_counterVčera530
mod_vvisit_counterTento týždeň599
mod_vvisit_counterMinulý týždeň2444
mod_vvisit_counterTento mesiac9412
mod_vvisit_counterMinulý mesiac11101
mod_vvisit_counterSpolu1672873
Úvod Kultúra Osobnosti obce
Andrej Sokolík PDF Tlačiť E-mail

Kto bol velikán Andrej Sokolík ?

Prekladateľ Robinsona Crusoea...

Znalci našej národnej minulosti neraz zdôrazňovali, že pri stáročnej absencií vplyvných šľachtických rodov, náš národ zviditeľňovali najmä predstavitelia z radov duchovnej i svetskej inteligencie. Ona v časoch kulminácie národného obrodenia, od konca 18. storočia, doviedla národné spoločenstvo na scénu európskych i svetových dejín. Ako rovnocenného partnera iným národom a doviedla ho až k dnešnej kultúrnej úrovni a národnej uvedomelosti. Jedným z veľkých a výrazných osobnosti tohto dôležitého obdobia bol redaktor, prekladateľ, pedagóg, publicista, ochotnícky herec a režisér Andrej Sokolík. Narodil sa vo vtedajšej spádovej oblasti Ružomberka, v Partizánskej ( vtedy ešte Nemeckej) Ľupči 9.2.1849. Gymnaziálne štúdia začal v historický prekrásnej Banskej Štiavnici, neskôr prešiel do bližšej B. Bystrice, odkiaľ ho osud zavial na Štátne evanjelické gymnázium v Levoči, kde v roku 1868 zmaturoval. Na jeseň toho istého roku sa stal poslucháčom bohosloveckej fakulty v Prešove. Po ukončení trojročného teologického kurzu sa stal vychovávateľom v rodine levočského statkára F. Jónyho. Odtiaľ začiatkom júna 1872 odišiel študovať na bazilejskú univerzitu a zároveň zdokonaľovať svoje jazykové vedomosti z francúzštiny a nemčiny. No už po troch semestroch dostal pozvanie vyučovať na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde pôsobil do septembra 1874, keď sa stal jednou z obetí násilnej maďarizácie, s následným obvinením úradov voči profesorom a žiakom, z protištátnej činnosti. Po zatvorení slovenských gymnázií násilníckou maďarskou byrokraciou, dostal príkaz okamžitého vysťahovania sa zo školského bytu a tak je nútený odísť do svojho rodiska. Stáva sa riadiacim členom Štátneho učiteľského penzijného fondu. Zároveň v roku 1875 vstupuje do manželského zväzku s celoživotnou partnerkou Emíliou Viestovou z Revúc. Po trojročnom pôsobení v rodnom mestečku s radosťou v roku 1877 prijal pozvanie do Turčianskeho Svätého Martina, kde na ľudovej škole vyučoval náboženstvo. Z poverenia seniorátu  prechádza na priemyselno- učňovskú školu, kde veľmi aktívne pôsobil až do roku 1897.

V tomto čase sa dostáva do centra slovenského národného, politického a kultúrneho diania. Od roku 1898 rediguje časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti ( MSS ). Na jeho stránkach popularizuje zbierkotvornú činnosť, dáva návody na záchranu materiálnych hodnôt... No opisuje tiež pomerne úspešné pokusy dolovania zlata v nízkotatranskej osade Magurka. Spracováva dejiny evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku, píše životopisy jej nadaných i významných jedincov, ako sú napríklad bratia Ruppeldtovci, ktorých rodové korene siahajú na Magurku. V rokoch 1878 – 1883 vydáva spolu s A. Timkom, časopis pre školskú mládež Včielka. V roku 1882 sa mu podarilo realizovať veľmi významný  kultúrno - spoločenský zámer. Preložil a vydal populárny dobrodružný román D. Defoea „ Robinson Crusoe“, ktorý sa stal najčítanejšou knihou svojej doby. Redigoval tiež časopisy Herec, Vesna, Literárny týždenník, publikoval v almanachoch Minerva a Napred, prispieval do Národných novín za čo bol perzekvovaný, ba aj väznený.

Veľmi sa angažoval v slovenskom ochotníckom divadle. Sám Jozef Škultéty sa o ňom vyjadril, „...že takého herca akým bol Sokolík, slovenské ochotnícke divadlo ešte nemalo“. 22. augusta 1895 bol na Valnom zhromaždení MSS zvolený za jej tajomníka a stal sa pravou rukou predsedovi Andrejovi Kmeťovi. Veľkou mierou sa pričinil o realizáciu výstavby monumentálneho Národného domu i prvej budovy Slovenského múzea v Martine, ktoré dnes nesie názov Múzeum Andreja Kmeťa. Zároveň bol knihovníkom Bibliotéky Národného domu. V roku 1897 sa mu podarilo získať veľkú časť archívu bytčianskeho panstva Thurzovcov a Esterházyovcov. Činnosťou v rámci Národného domu suploval Sokolík prácu vtedy Maďarmi zakázanej Matice slovenskej.

14. októbra 1900 mu zomiera manželka Emília, vtedajšia predsedníčka Živeny. Pár mesiacov na to rodinná tragédia pokračuje smrťou 20- ročného syna Fedora Andreja. Odchádza ďalší syn Dušan Mikuláš, ktorý začal podnikať na Ďalekom východe- vo Vladivostoku. Jeho dcéra Oľga Emília sa v roku 1907 vydala a odišla za manželom do Budapešti  a tak Andrej Sokolík rodinne osamel. V roku 1908 odchádza za dcérou do Budapešti. Napĺňa sa tak irónia jeho životného osudu, keď Andrej Sokolík, po bezmála 40 ročnom perzekuovaní maďarskými úradmi, 5.11.1912 zomiera v Rakúšovej nemocnici v Budapešti, na pomerne banálny zápal pľúc vo veku 63 rokov.

Snažil som sa v 3. knihách o Partizánskej Ľupči i na webovej stránke obce, pátrať po ďalších podrobnostiach a udalostiach zo života tohto nadaného a výnimočného muža nášho regiónu a tiež prvého prekladateľa slávneho románu Robinson Crusoe do slovenčiny. Nemal som šťastie. Zdá sa, že meno Andreja Sokolíka treba opäť objaviť a postaviť na ten správny piedestál. I v jeho slávnom rodisku, akým určite Partizánska. Ľupča je.

Copyright : František Dejčík

späť na osobnosti obce

 
Reklamný prúžok

Meniny má

Dnes: Ferdinand
Zajtra: Petronela