erb

Víta Vás obec

Partizánska Ľupča

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes237
mod_vvisit_counterVčera354
mod_vvisit_counterTento týždeň870
mod_vvisit_counterMinulý týždeň1870
mod_vvisit_counterTento mesiac5603
mod_vvisit_counterMinulý mesiac12566
mod_vvisit_counterSpolu1726365
Úvod 0 obci Trhy a trhové práva
Trhy a trhové právo PDF Tlačiť E-mail

Ľupča ležala už oddávna na starej obchodnej ceste a to  predurčovalo jej neskorší, rýchly hospodársky rast. Obchodná cesta v smere východ – západ ( Via Magna) bola najdôležitejšia obchodná cesta vedúca Liptovom a Ľupča ležala prakticky v jeho strede. Kupci sa na obchodnej ceste zastavovali na mieste staršej osady, ktorá tu existovala už v 11. storočí a snažili sa tu svoje výrobky speňažiť, či výhodne vymeniť. Už v roku 1263 Ľupčania zaručene získali od Bela IV. s prvým mestským privilégiom aj trhové právo podľa Krupiny a Banskej Štiavnice. V prípade Ľupče sa však všeobecne predpokladá, že trh s tu pravidelne konal už aj pred tým a kráľovské privilégium ho len potvrdilo. Tradícia trhu v Ľupči patrí medzi najstaršie v Liptove.

Uhorský kráľ Štefan V. listinou z 24. júna 1270 schválil konanie trhu v Ľupči, keď potvrdil výsady Bela IV. dané rodiacemu sa mestu. Podľa historických záznamov sa tu trh v priebehu 14. – 16.  storočia konal pravidelne každú sobotu. Pravidelné konanie týždňového trhu bolo ekonomickým základom ďalšieho vývinu Ľupče ako mesta. Právo konania dvoch jarmokov Ľupčania získali až od kráľa Žigmunda, ktorý svojou listinou zo 16. decembra 1434 udelil Ľupči nové výsady a ustálil konanie pravidelných jarmokov na sviatok svätého Stanislava, ako staršieho patróna mesta a neskôr aj kostola a na sviatok 10 tisíc rytierov – mučeníkov. Výročné jarmoky sa potom konali každý rok 8. mája a 22. júna.

Časom však predstavitelia mesta aj obchodníci prišli na to, že tieto termíny nie sú najvhodnejšie a preto požiadali kráľa Jána Zápoľského o zmenu termínov konania jarmokov. Je zároveň veľmi pravdepodobné, že mu navrhli aj konkrétne dátumy. Listinou z 23. januára 1527 kráľ Ľupčanom povolil, aby sa jarmoky v nasledujúcich rokoch konali vo štvrtú nedeľu po Veľkej noci ( okolo sviatku svätého Stanislava, 8. mája) a v nedeľu pred svätým Gálom (16. októbra). V 16. storočí disponovali trhovým právom v Liptove aj Liptovský Mikuláš a Ružomberok, až neskôr k nim pribudli aj Hybe a Vrbica.

Problematiku konania výročných jarmokov a týždenných trhov sa zaoberala aj listina kráľa Ferdinanda III. zo 17. mája 1655, ktorou potvrdil výsady udelené Ľupči kráľom Žigmundom a kráľom Matejom Korvínom. Zároveň zmenil dni konania trhov jarmokov zo sviatku svätého Stanislava (8. mája) na 24. júna a zo sviatku svätého Gála (16. október) na 24. novembra každý rok.

Kráľ Leopold I. listinou z 24. februára 1688 potvrdil výsadné listiny svojich predchodcov a udelil Ľupči právo na ďalšie dva jarmoky, ktoré sa mali každoročne konať 18. septembra a 12. novembra. Toto rozhodnutie 4. novembra 1688 potvrdila aj Liptovská župa.

Niekoľko storočnú tradíciu konania trhov v Ľupči prerušil cisár Ferdinand V., ktorý listinou z 11. júla 1839, vydanou vo Viedni, udelil ľupčanom právo konať pravidelné trhy v stredu a nie v sobotu, ako bolo zaužívané už od stredoveku.

Čerpané zo Štátneho okresného archívu Liptovský Mikuláš. Pripravila Renáta Antolová

 
Reklamný prúžok

Meniny má

Dnes: Lukáš
Zajtra: Kristián